pondelok 4. júla 2011

Hladiny vedomia

Fakulta prírodných a humanitných vied
Katedra fyziky, matematiky a techniky
Vojtech Rusňák

1.4.4 Hladiny vedomia

Priemerné frekvenčné hodnoty „spontánneho" bioelektrického výkonu mozgu sa u dospelého človeka pohybujú v rozmedzí 8 až 12 Hz (cps). Je to akýsi energetický „voľnobeh" mozgu, získaný spriemerovaním množstva meraní v jednej z najdôležitejších hormonálnych mozgových žliaz, hypotalame. Vyššie hodnoty nad 14 Hz považujeme za stav nabudenia, vzruchu (excitácie), nižšie hodnoty pod 8 Hz ako stav útlmu (inhibície). Okrem hypotalamu je v mozgu viacero centier podieľajúcich sa na transfere bioelektriny. V prvom rade sú to zmyslové centrá analy­zujúce signály zo zmyslových receptorov. Stimulácia zmyslového orgánu nabudí nervovú dráhu a príslušné mozgové centrum, deaktivácia navodí útlm. Zatvorením očí sa v krátkom čase myseľ stíši a mozog sa preladí na neutrálny výkon 10 až 12 Hz hladiny Alfa. V prípade aktivácie zrakového vnemu sa aferenčné centrum zraku v mozgovej kôre okamžite preladí na vyšší výkon 16 a viac Hz. Tento vzruch sa s postupom spracovávania informácie rozšíri v postupných vlnách aj na iné centrá mozgu. V konečnom dôsledku v mozgu prevládne jednotiaca frekvencia 40 Hz, znak účasti vedomia. Bioelektrickú aktivitu vykazuje mozog po celý čas existencie jedinca, vrátane prenatálneho vývoja, až do štádia klinickej smrti. Je prejavom jeho funkčnosti, komunikácie, života. Jej amplitúdová úroveň sa v rôznych oblastiach a subcentrách mozgu líši v závislosti od úrovne excitácie. Konkrétne frekvenčné pásma bioelektrických aktivít mozgu sa vyznačujú špecifickými vzťahmi bioelektrických parametrov k psychoemocionálnym stavom vedomia, emocionálnym reakciám a náladám, podmieňujúcim správanie jedinca.
(ZOHAR, D.- MARSHALL, L, 2000)
V priebehu posledných desaťročí došlo k ustáleniu klasifikácie stavov vedomia ako explicitného výrazu funkčného naladenia mozgu a CNS do štyroch základných hladín vedomia Beta, Alfa, Theta a Delta, vo frek­venčnom rozsahu 0,5 až 40 Hz (cps). V terminológii, počte a hraničných frekvenciách hladín sa z hľadiska subjektivity a postupujúcemu výskumu prejavujú disproporcie. Tabuľka č.1 je rešeršou súčasnej relatívne ustálenej kategorizácie na báze nám dostupných zdrojov.
TypKmitočetAmplitúda
Epsilon< 0,5 Hz 
Delta0,5 ÷ 3,5 Hz80 ÷ 210 μV
Theta3,5 ÷ 7 Hzcca. 100 μV
Alfa7 ÷ 13 Hz30 ÷ 50 μV
Beta13 ÷ 40 Hzdo 20 μV
Gamma40 ÷ 100 Hz 
Hyper Gamma100 ÷ 200 Hz 
Lambda200 Hz < 
Tab. 1 Kategorizácia hladín vedomia
Sumárny prehľad majoritných biochemických procesov v korelácii k psychosomatickým stavom a bioelektrickým aktivitám mozgu:
LAMBDA λ
Rozsah: nad 200 Hz
Hladina vedomia s vysokými frekvenciami elektrickej aktivity v hippokampe, zatiaľ jednoznačne funkčne nešpecifikovaná.
HYPER GAMMA Hλ
Rozsah:
100 ÷ 200 Hz V dostupných zdrojoch zatiaľ tiež funkčne bližšie nešpecifikovaná.
GAMMA γ 
Rozsah: 40 ÷ 100 Hz
Označovaná tiež ako Super alebo Hyper Beta. Jej frekvenčný rozsah od 40 do 100 Hz je typický pre stavy vrcholných psychických a fy­zických výkonov. Slúži tiež k akumulácii energetických rezerv, alebo nabudeniu k vrcholným výkonom. Je typická pre stavy tranzu. Do tejto hladiny patrí aj významná frekvenčná aktivita 40 Hz, označova­ná ako jednotiaci vlnový vzor vedomia a prejav globálnej koherencie mozgu ako celku.
BETA β
Rozsah: 13 ÷ 40 Hz

Grafický záznam EEG
Grafický záznam EEG

Termozáznam v hladine Beta 
Charakteristický termografický záznam
temena hlavy v hladine Beta


Hladina Beta býva často delená na subpásma týchto rozsahov:
Vysoká Beta - 19 až 40 Hz, typická pre stavy úzkosti, strachu a stresu.
Stredná Beta - 15 až 18 Hz, typická pre aktívne dianie, sústredenie, koncentráciu a aktívny vnem environmentu.
Senzomotorické rytmy - SMR (Sensorimotor Rhythm) - 13 ÷ 15 Hz, typicky 14 Hz.
 SMR frekvencia 14 Hz je významná pre prácu s EEG bifeedbackom. Výskumy z Kalifornskej univerzity v Los Angeles prezentujú, že mačkovité šelmy dokážu túto frekvenciu, na rozdiel od ľudí, generovať vedome. Praktický význam tejto frekvencie pre ľudské vedomie však zatiaľ nebol bližšie špecifikovaný. Všeobecne hladinu Beta charakterizuje aktívna, vedomá účasť vedomia, aktívna činnosť a zmyslové sústredenie na environment, stav pripravenosti reagovať, akcieschopnosť, menšia alebo väčšia miera svalového napätia a stav náladových zmien až podráždenosti. V hladinách Beta sme väčšinu dňa ako aktívni, používajúci kineticko-motorický aparát k pohybu. Do najvyšších hodnôt hladiny Beta sa dostávame v stavoch koncentrácie na daný problém a jeho riešenie, vo vypätých stresových situáciách psychického alebo fyzického charakteru a pri niektorých psychoneurotických poruchách a chorobách. V hladine Beta môžeme komplexne aktívne pracovať so všetkými zmyslovými informáciami. Zotrvávanie vo vyšších úrovniach hladiny Beta 22 až 24 Hz a viac si organizmus dlhodobo nemôže dovoliť. Dochádza k energetickému vyčerpaniu v dôsledku nadmernej energetickej záťaže, s dôsledkami zhoršujúcej sa kvality látkovej premeny a regenerácie tkanív.

Stav Beta charakterizuje logické, analytické a intelektuálne myslenie, verbálna komunikácia a vedomý vnem environmentu.

Charakteristické psychosomatické aktivity hladiny Beta:
  • Bdelosť,ostražitosť, vedomé aktívne vedomie.
  • Koncentrácia. 
  • Kognícia (poznávanie).
  • Analýza a organizácia informácií.
  • Vysoká hladina stresu.
    - Horný rozsah hladiny je typický pre archetyp pudu sebazáchovy, charakteristický mobilizujúcou, vysoko stresovou reakciou „bojuj alebo uteč".
Biochemická podstata psychoemocionálnych stavov hladiny Beta: 
Somatostatín C76H104N18O19S2

Somatostatín
  • Blokuje sekréciu ostatných hormónov.
  • Znižuje produkciu rastového hormónu.
  • Tlmí funkciu pravej hemisféry.
  • Vysoké hladiny môžu spôsobiť citovú nestabilitu.
  • Znižuje rýchlosť absorbcie nutrientov v procese trávenia.
  • Znižuje rýchlosť motorickej reakcie.
  • Blokuje vylučovanie inzulínu a glukagónu.

Noradrenalín C8H11NO3
  • Znižuje produkciu rastového hormónu.  
  • Vzostup hladiny cholesterolu a krvného tlaku.
    Efekt pudu sebazáchovy - bojuj alebo uteč, aktivácia
    sympatetického nervového systému, zvýšenie srdečného rytmu.
  • Dôsledky vysokej hladiny noradrenalínu:
    - Nespavosť.
    - Nechutenstvo.
    - Nepokoj a podráždenosť.
    - Depresia.
Noradrenalín

ALPHA α
Rozsah: 7 ÷ 13,9 Hz
Hladina Alfa je typickou relaxačnou hladinou s absenciou akéhokoľvek napätia. V tejto hladine myseľ takmer nereaguje na podnety z von­kajšieho prostredia, ktoré ju rušia. Podmienkou zotrvania v tejto hladine je absencia myšlienok, ktorých dôsledkom je disharmónia a napätie. Je to typický stav relaxu psychiky aj tela pri zachovaní plnej bdelosti, podmienený príjemnými slastnými pocitmi v dôsledku zvýšenej tvorby prirodzených opiátov - endorfínov v endokrinnom systéme. Sprievodným javom je pocit integrácie tela a ducha. Zotrvávanie v tejto hladine posilňuje a regeneruje všetky životné funkcie a vylučuje rozvoj akéhokoľvek ochorenia. Stav je typický aj pre „denné snenie" (pohľad do neznáma).

Charakteristické psychosomatické aktivity hladinay Alpha:
  • Hlboké relaxačné hladiny dôležité pre zdravie a pocit zdravia.
  • Eliminácia stresového reliéfu.
  • Vizualizácia.
  • Kreativita.
  • Koncentrácia.
  • Riešenie problémov.
  • Kreatívna vizualizácia.
  • Intuícia.
  • Percepcia.
  • Emocionálny pokoj. 
  • Hlboká sebareflexia. 
  • Indukcia spánku.
  • Zlepšenie imunity.
  • Modifikácia dychovej a tepovej frekvencie.
  • Most medzi podvedomím a ionosférickou frekvenciou elektromagnetického poľa Zeme - Schumanova rezonancia. 
grafický záznam eeg
Grafický záznam EEG
Charakteristický termografický záznam temena hlavy v hladine Alfa
Charakteristický termografický záznam temena hlavy v hladine Alfa

Biochemická podstata psychoemocionálnych stavov hladiny Alpha:
Acetylcholín (Ach) CH3COOCH2CH2N+(CH3)
  • Neurotransmitér.
  • Rastový hormón.  
  • Zníženie hladiny cholesterolu.  
  • Zníženie krvného tlaku.  
  • Reguluje sekréciu feromónov.
  • Mierni anoxémiu (nedostatočné okysličovanie krvi).
  • Nedostatok acetylcholínu je sprievodným javom Alzheimerovej choroby.
Acetylcholín
Dopamín C8H11NO2
  • Neurohormón a neurotransmitér.
  • Zlepšuje srdcovú činnosť.
  • Zlepšuje prekrvenie ľadvín a obličiek.
  • Zlepšuje emocionálny stav mysle.
  • Asociuje s pocitom šťastia a motiváciou.
  • Dôležitý pri Parkinsonovej chorobe.
  • Dôležitý pri psychózach.
  • Dôležitý pri depresiách.
Dopamín

THETA θ
Rozsah: 4 ÷ 7,9 Hz
Hladina Theta je stavom výrazného útlmu všetkých funkcií. Myseľ ani telo nereagujú na žiadne zmyslové podnety. V tomto stave často dochá­dza k samovoľnej projekcii obrazových informácií z pamäti podvedomia a ich selektívnej prezentácii v snoch. Hladina je príznačná pre najhlbší duševný relax, hlbokú meditáciu s introvertnou koncentráciou. Z nášho hľadiska je veľmi významnou hladinou pre schopnosť efektívnejšieho, rýchlejšieho, objemovo rozsiahlejšieho, dlhodobo stabilnejšieho príjmu informácií a subliminálnej motivácie k dosiahnutiu vytýčených cieľov. Disponuje nadmierou kreativity a identifikácie podstaty problémov, je vhodná k učeniu nových vzorov a preprogramovávaniu starých vzorov správania. Prítomnosť snov je vždy prezentovaná aj frekvenciami hladín Alfa a Beta.

Charakteristické psychosomatické aktivity hladiny Theta:
  • Hlboké stavy meditácie.
  • Intuícia.
  • Podpora pamäti.
  • Vysoká receptivita.
  • Podpora kreativity.
  • „Aha efekt", náhle osvietenie špecifické pre hladinu Theta.
  • Snová imaginácia.
  • Inšpirácia.
  • Zlepšená koncentrácia.  
  • Expanzia vedomia mimo fyzické telo.
  • Modifikácia správania.
  • Zosilnený účinok liekov a medikamentov.
  • Superlearning, rýchle porozumenie informácií.
  • Preprogramovávanie negatívnych vzorov správania.
  • Aktívne snívanie.
  • Seba - hypnóza.
  • Redukcia stresu.
  • Extrasenzorická percepcia (mimozmyslové vnímanie)
Grafický záznam EEG Theta
Grafický záznam EEG

 Charakteristický termografický záznam temena hlavy v hladine Theta
Charakteristický termografický záznam
temena hlavy v hladine Theta


Hladina Théta je tiež označovaná ako „stav šera", typický pre stav zaspávania a prebúdzania, alebo stav „bdelého snenia", v ktorom informácie vnímame sprostredkovane pomocou metaforických obrazov, bez účasti logického vedomého uvedomenia.

Biochemická podstata psychoemocionálnych stavov hladiny Théta:
Melatonín C13H16N2O2
  • Najvýznamnejší hormón.
  • Hormón ovplyvňujúci mnoho iných hormonálnych funkcií.
  • Riadenie denného 24 hodinového cyklu bdenia a spánku a niektorých hormónov endokrinného systému.
  • Riadenie cyklu spánok / bdenie.
  • Hormón dobrej nálady.
  • Eliminuje príznaky depresie (antidepresívny hormón).
  • Zvyšuje efektívnosť srdca.
  • Prostredníctvom obličiek zvyšuje krvný tlak.
  • Eliminuje hypertenziu.
  • Chráni jadrá a mitochondrie DNA.
  • Riadi produkciu najhumánnejších hormónov.
  • Redukuje následky poškodení mozgu spôsobených Parkinsonovou chorobou.
  • Hrá dôležitú úlohu v prevencii kardiatickej arytmie.
  • Vplýva na dlhovekosť.
  • Imunoregulátor podporujúci produkciu T - buniek.
  • Riadenie denných cyklov a endokrinných hormónov.
  • Prevencia insomnie.
  • Pomáha obehovému systému.
  • Harmonizuje cirkadiánne rytmy.
  • Nevyhnutný pri poruchách imunitného systému.
  • Nevyhnutný pri kardiovaskulárnych chorobách.
  • Eliminuje depresívne stavy.
  • Eliminuje sezónne depresívne poruchy (SAD).
  • Lieči sexuálnu dysfunkciu.
  • Chráni dlhodobú pamä.ť
  • Napomáha učeniu a pamäti.
  • V perimenopauze žien podporuje činnosť štítnej žľazy a gonádotropnú hladinu.
  • Navracia plodnosť.
  • Pomáha v prevencii menopauzových depresií.
  • Pôsobí preventívne v migrenóznych atakoch.
  • Je dôležitou súčasťou liečenia rôznych druhov rakoviny, HIV
    a iných viróznych ochorení.
Melatonín

Serotonín N2OC10H12  
  • Reguluje krvný tlak.  
  • Reguluje sekréciu žalúdočných kyselín.  
  • Stimuluje funkciu hladkého svalstva.  
  • Ovplyvňuje náladu.  
  • Riadi spánok.  
  • Pomáha regulovať funkciu zvracania.
  • Riadi sexualitu.
  • Riadi pocit hladu.
  • Je súčasťou biochémie depresívnych stavov.
  • Je súčasťou biochémie migrenóznych stavov.
  • Je súčasťou biochémie bipolárnych porúch.
  • Je súčasťou biochémie túžby.
  • Je syntetizovaný z aminokyseliny triptofan.
Serotonín

DELTA A
Rozsah: 0,1 ÷ 4 Hz
Hladina Delta je stavom absolútneho útlmu všetkých biologických funkcií. Prirodzene je stavom bezsenného spánku, neprirodzene dôsledkom bezvedomia, nemoci alebo úrazu. V tejto hladine dochádza k hlbo­kej regenerácii všetkých životných funkcií a dobíjaniu energetických rezerv. Proces látkovej premeny prebieha pomalšie, ale účinnejšie. Hladinu Delta môžeme dosiahnuť aj hyperventiláciou.

Charakteristické psychosomatické aktivity hladinay Delta:
  • Vypínač vedomého vedomia.
  • Procesy liečenia a samoliečenia.
  • Hlboký regeneračný spánok.
  • REM spánok.
  • Zastavenie vedomých mozgových aktivít, komplexný odpočinok.
  • Liečenie a regenerácia.
  • Prístup k podvedomým aktivitám.
  • Tok informácií z podvedomia pre očistu a regeneráciu. Uvoľnenie rastového hormónu HGH. 
Grafický záznam EEG
Grafický záznam EEG
Charakteristický termografický záznam temena hlavy v hladine Delta
Charakteristický termografický záznam temena hlavy v hladine Delta 

Biochemická podstata psychoemocionálnych stavov hladiny Delta:
  • Ľudský rastový hormón Somatotropín C990H1529N263O299S7.
  • Metabolizmus proteínov.
  • Stimulácia rastu chrupaviek.
  • Stimulácia rastu kostí.
  • Proteínový efekt, lipidový a karbohydrátový metabolizmus.
  • Boje so stratou váhy a celkovou zhubnosťou príznačnou pre HIV a rakovinu.
  • Dôležitý pri stavbe tela a raste svalov atlétov
Jednoduchá polypeptidová reťaz 191 aminokyselinyJednoduchá polypeptidová reťaz 191 aminokyseliny

EPSILON ε
Rozsah: pod 0,5 Hz
Hladina vedomia zatiaľ neprebádaná a významovo bližšie nešpecifikovaná, ale v biologickej ríši bežná z hľadiska minimalizácie životne dôležitých funkcií metabolizmu niektorých živých foriem a organizmov v extrémnych podmienkach prežitia. Typická tiež pre fascinujúci jogínsky stav „samádhi".
Uvedené charakteristiky hladín vedomia sú výrazné v prípadoch glo­bálnej dominancie. Tieto koherentné stavy sú však vzácne a krátkodobé. Napriek akceptácii zásad psychohygieny mozog podlieha únave. Vplyvom ataku nekompatibilných myšlienkových procesov sa „rozlaďuje", vypadáva z koherencie a potrebuje čas na zotavenie.
Útlm myšlienkových aktivít mozog „zlaďuje", synchronizuje. Sprievodným javom je výrazný nárast výkonnosti mozgu v dôsledku synchronizácie oboch hemisfér.
Relatívne dlhší časový výskyt spontánnej koherencie (mimo hladiny Beta) je typický len pre niektoré vývojové obdobia. Pre prenatálne obdobie je typická dominancia hladín Delta a Theta. Výskyt Alfy sa v prena-tálnom období stupňuje s blížiacim sa pôrodom. Beta sa v tomto období nevyskytuje vôbec. Dominantná Theta sa vyskytuje aj v predpubertálnom období, s nástupom puberty sa )t) výskyt dramaticky redukuje. Stavy s dominantnou Alfou ustupujú s nástupom adolescencie medzi 16. a 18. rokom. Dominantná Delta je súčasťou spánkových fáz až do vysokého veku, keď dochádza k jej výraznej redukcii. Dominantné hladiny Alfa, Theta a Delta môžeme navodiť aj cielenou indukciou pomocou senzorickej stimulácie z externého prostredia, špeciálnymi cvičeniami, ale aj legálnymi alebo nelegálnymi drogami. (TOMATIS, A. 1997)
Projekcie zmenených hladín vedomia do psychiky a správania jedinca sú prirodzenou súčasťou zdravého života. Tak ako ony ovplyvňujú naše citové prejavy a správanie, tak my svojimi subjektívnymi reakciami na senzorické vnemy objektívnej reality ovplyvňujeme ich vývoj. Dominancia, rôznorodosť, podmienenosť a vzájomné kombinácie hladín vedomia tvoria nedeliteľnú súčasť nášho vedomia, sú obojsmerným prejavom alebo dôsledkom projekcie našich citov, mentálnych stavov, nálad, duchovných aktivít a činností. Sú nezávislé na našej vôli, ale vedomím cieľavedomo ovplyvniteľné a ovládateľné. Ich kombinačné možnosti a variabilita podliehajú určitým zákonitostiam. Archetypálne a geneticky dané kombinácie autoterapeutických a regeneračných procesov nevyhnutných pre kompenzáciu patologických stavov na zachovanie života nepodliehajú našej vedomej vôli, sú však tiež vedomím ovplyvniteľné (radiácia regeneračnej Delty 0,5 až 2 Hz v dominantnej hladine Beta). (GRÓF, S. 1993).
Štúdie MEG priniesli relevantné, doteraz nepoznané informácie o funkciách, rozsahu a vzťahoch oscilačných aktivít mozgu k rôznym psychosomatickým stavom, činnostiam a aktivitám. Sú signifikantné pre účely skúmania procesov učenia, vedomia a duchovnej inteligencie. (Llinas R, Singer, Gray - ZOHAR, D.- MARSHALL, L, 2000)
Človek je v dôsledku fyzickej aj funkčnej laterálnej diferenciácie moz­gových hemisfér osobnostne duálna bytosť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára