Pane,počuješ?

proste a bude vám dané,hladajte a nájdete,klopte a otvorí sa vám...spomínam si na okamihy návštevy svojich rodičov.Boli to pekné chvíle,spomienky ktoré človek nezabúda sú ako tichy doprovod každého z nás a v určitých okamihoch akoby chceli usmernovať náš život.V určitých okamihoch keď otec nezvládal ťarchu životných skúšok velmi rád spomínal Joba,ktorý je ukázaný v biblii ako príklad človeka ktorý prežíva najvačšie utrpenie,pri strate detí majetku a nakoniec priatelov.vravel,že ani Job tolko netrpel ako on.Pre nás sa to zdalo nepochopitelné a snažili sme sa mu logicky zdovodnit ,že nemá pravdu-naša prednost"morálne snaženie na usmernenie druhého,a naša neschopnost pochopit kalváriu druhého.Prichádza mi na myseľ výrok jedného doktora"Niekomu je tento život ako prechádzka ružovou záhradou a pre niekoho vraždiacim stresom.Až teraz začínam si uvedomovat niektoré situácie a začínam rozumieťkonaniu mojich blížnych.Strach z existencie strata zraku cez vojnu,slepota bezvýchodisková situácia,keď nebolo čo do hrnca to všetko zanechá v človeku traumu a následky sa ukážu neskor.Tieto situácie sa opakujú v určitých obmenách a sú ako skúšky nášho postoja a hladania životnej cesty.Narodili sme sa na tento svet ako ľudia,ktorí dostávajú novú príležitost vybrdnuť z bahna problémov,ťažkostí a chorob,zmeniť svoj život,svoje dedičstvo a nastúpit ňa novú cestu,cestu lásky porozumenia,ochoty odpúšťat a pomáhať.V noci