Nesúďte,aby ste neboli súdení,lebo akým súdom súdite,takým budete súdení.Mat 7.1

a jakou mierou meriate,takou vám bude tiež odmerané.Mat.7.2.Pravidlo,ktoré stále platí.Niekedy by nebolo od veci sa spýtať:Nenastavuje nám Boh zrkadlo? Nezaobchádzajú s nami druhí tak ,ako my o nich hovoríme a premýšľame?Nevytvárame si svojim konaním a myslením svoj život?A potom ako prví rodičia na zemi začneme ukazovať na druhých:To nie ja,to on.Dnes sa ľudia delia do dvoch skupín.Za to čo sa deje v mojom živote som zodpovedný,alebo nie.Modlíme sa len za tých,ktorých máme radi, alebo aj za tých nebezpečných,opilcov,bezdomovcov,zlodejov,kriminálnikov?.Alebo z pozície "lepších" sa dívame na tých druhých?Niekedy by sme to  veľmi radi zvalili na tých druhých,Ale ruku na srdce.Nie je v nás niečo, čo irituje mojich blížnych?Boh hovorí.Ako myslíš taký si.V sebe nosíme nielen svoje, ale aj dedičstvo našich predkov.Zdedené vlastnosti,povaha,informácie.Sme zodpovední aj za to čo nosíme v hlave.Ak odsudzuješ druhých,odsudzuješ seba.To čo vidíš na druhom je aj tvoj problém,ktorý poznáš.Jediné riešenie na to je odpustenie.Odpúšťaj ako Boh a potom nebudeš mať problém so súdenim,,lebo čo vidíš na druhom,čakaj na sebe alebo ako pán Ježiš povedal,"Ak vidíš ivierko v oku svojho"brata" najprv si vytiahni zo svojho oka" brvno"Naším poslaním na tejto zemi je zjavovať Božiu lásku,ktorá sa prejavuje v odpustení a poslaním Boha na tejto zemi nebolo súdiť,ale milovať a zachrániť.Myslím,že prvým krokom v živote veriaceho je odpustenie.Cítiš vo svojom živote lásku milosrdenstvo a odpustenie,alebo si ochotný pre svoju spravodlivosť chytiť druhého pod krk a "spravodlivo" mu odplatiť?Si vlastník alebo šafár.?Sudca ,alebo ten kto ponúka milosť.?Pán Ježiš ti dáva zasľúbenie.Nechcem,aby ste súdili,chcem aby ste neboli odsúdení.Pretože ako odmeriaš blížnemu,tak bude odmerané aj tebe.