A pristúpili k nemu farizei a saducejoviai a pokúšajúc,žiadali ho,žeby im

ukázal znamenia z neba.A on odpovedal a riekol im:Keď je večer,hovorievate:Bude pekné počasie,lebo sa červenie nebo,a za rána:Dnes bude nečas,lebo sa červená zachmúrene nebo.Pokrytci,tvárnosť neba viete posúdiť,a znamenia časov nemôžete?Pokolenie zlé a cudzoložné,vyhľadáva znamenie,ale mu nebude dané znamenie,iba znamenie proroka Jonáša.A nechajúc ich tam,odišiel Mat 16.1-4.Zase pre mňa niečo nové.Jonáš dostáva posolstvo,stáva sa prorokom.Čo robí?Uteká preč.Do bohatého mesta.Prežije osobnú skúsenosť o ktorej svedčí,a dokonca hovorí o Božej milosti a jeho odpustení s ktorým rátal,ale ktoré sa mu nepáči vzhľadom k iným ľuďom.Pre seba to považuje za samozrejmé ale pre druhých už to neplatí.To sa mu už nepáči.Nežijeme v takej istej dobe ako Jonáš,alebo farizeji a sadúcejovia.Poznáme Božie milosrdenstvo na sebe,ale ak to má Boh prejaviť u pohanov,ktorých chce zachrániť skrze nás to nám už nevonia.Počujeme Boží hlas,ktorý nás vyzýva,aby sme niesli posolstvo o pokáni,,Božom odpustení milosti a dobrote?Nechováme sa ako Jonáš alebo židia,že je to len pre nás?A keď aj splníme posolstvo,tak čakáme a dívame sa ako Boh zasiahne a zničí tých,ktorým máme niesť posolstvo o odpustení a novej šanci?V tomto príbehu vidím úžasnú Božiu lásku,v ktorej nám dáva zasľúbenie.Aj keď počuješ Jeho hlas,a utekáš od svojich povinností a chceš si užívať,tak ON s tebou ráta a chce ťa na príklade druhých presvedčiť o tom ako ťa má rád,a keď aj nemáš správny vzťah,tak ťa nenecháva tak,ale chce s tebou hovoriť ,aby si pochopil ,že ťa chce zachrániť.