A keď bol večer,pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali :Miesto je tu pusté

a čas už prešiel,prepusti zástupy,aby odíduc do mestečiek nakúpili si potravy.Ale Ježiš im povedal:Nie je treba im odísť,dajte im vy jesť.Mat 14.15.16 Celý deň sledujú učeníci Ježiša.Cítia sa ako v nebi.Neustále okolo seba počujú chvály a ďakovanie až prichádza večer.A zrazu šok.Zase sa starajú a snažia sa  ho usmerniť,čo by mal spraviť pre druhých.A počujú slová. Vy im dajte jesť.Nepochopili to, čo im povedal..Veď človek sa nesýti len chlebom,ale v prvom rade Slovom Božím,ktoré sa práve prakticky preukazovalo.Myslím si,že málokto túžil po telesnom pokrme i keď bol pokročilý čas.Veď prijímali Ježišovu lásku a milosť ako bylina na púšti,skôr boli hladní učeníci ako ten vďačný zástup.Otázka,ktorá z toho vyplýva je :I keď sme učeníci a Ježiš si nás vyvolil,nestaráme sa viac o svoje potreby a chceli by sme asi usmerniť Ježiša,že by sa mal starať o telesné potreby a pritom prehliadame,alebo si nevšímame,že On stále pracuje a zachraňuje,uzdravuje,počúva od tých ktorým pomohol a uzdravil vďaku a chválu.A čo počuje od nás?Zasľúbenie :On nám veľmi dobre rozumie a vie že potrebujeme Slovo,ktoré nám dáva život a zdravie a nie telesný pokrm