pondelok 5. septembra 2011

http://blip.tv/durino/vermarktung-er...ten-sk-5364088 http://blip.tv/durino/vermarktung-er...n-sk-2-5408809

  • Biznis s vymyslenými chorobami!

    Nasledujúci film odhaľuje špinavé a neetické praktiky farmaceutických koncernov a úplatných psychiatrov, ktorí si v honbe za ziskom vymýšľajú psychiatrické diagnózy. Tieto takzvané choroby, vymýšľané v Spojených štátoch amerických (ako inak) pritom nemajú žiaden objektívny vedecký základ. Rozhoduje sa o nich hlasovaním!


    Tieto umelé diagnózy vznikajú z jediného dôvodu. Kde je diagnóza, tam sa dá na ňu zaregistrovať “liek” a pri dobrom marketingu každá nová diagnóza predstavuje miliardové zisky (nie obraty, zisky!). V týchto špinavostiach im pomáhajú tzv. vedeckí psychiatri, ktorí za peniaze vyrobia akúkoľvek štúdiu na objednávku farmapriemyslu.

    Pritom psychiatri a spol. nedokážu rozpoznať psychicky zdravých od psychicky chorých (pozri Rosenhanov experiment). Zato od stola vedia 2-ročnému dieťaťu diagnostikovať bipolárnu poruchu a predpísať chemické svinstvá, ktoré majú za úlohu dostať mozog do údajnej chemickej rovnováhy.

    Pešiaci psychiatrie sú z psychofarmák nadšení. Kým tieto svinstvá neboli na svete, boli iba ošetrovateľmi v blázincoch. Takzvaní normálni doktori si z nich robili posmešky, že sú to “skoro” doktori.

    Teraz však môžu predpisovať! Konečne sú ozajstní doktori!

    A preto z bežných emočných stavov robia diagnózy. A kde je diagnóza, tam je liečba v podobe psychofarmaka. A na konci je zisk. Za ním človiečik z rozhaseným mozgom. V niektorých prípadoch sa nezabije. Niekedy však áno. A niekedy zoberie so sebou viacerých.

    Zákerné metódy však používajú nielen psychiatri, ale aj výrobcovia týchto psychosvinstiev. Jeden z obľúbených spôsobov, ako dostať ľudí na silne návykové psychofarmaká, sú bezplatné vzorky. Tie však nerozdávajú z lásky k blížnemu. Ich cieľom je navyknúť pacienta na liek, ktorý potom nedokáže prestať brať. Robia to rovnako ako drogoví díleri. Ťažko povedať, kto od koho túto “metódu” odpozeral. Funguje však dokonale.

    Môžeme sa tváriť, že sa nás to netýka. Títo borci však pôsobia aj na slovenskom trhu. Nevyrábajú iba psychosvinstvá, ale aj toxické vakcíny pre našich drobcov. Myslíte si, že v prípade vakcín používajú iné metódy?

    Nerobím si žiadne ilúzie. Biznis je biznis.

    Chcú nám iba dobre…

    Videá k článku:
    http://blip.tv/durino/vermarktung-er...ten-sk-5364088
    http://blip.tv/durino/vermarktung-er...n-sk-2-5408809

    Zdroj: http://www.auria.sk/blog/
    Komentáre 1 Komentár
    1. Avatar užívateľa drakeman
      Na tuto temu bolo popisanych uz vela clankov a knih, ale nikto tomu nevenuje pozornost. Bohuzial vsetci resp vacsina ludi vidia v liekoch zachranu ale opak je pravdou. Liek je chemicka zmes, ktora sice "pomoze", ale z dlhodobeho hladiska zabija. FDA afarmaceuticky priemysel tak skoro nepresanu s propagaciu tazkych liekov, pretoze je to financny trh a najslepsi biznis na svete. Pokial ide o svoje zdravie, kazdy zaplati maximum co sa da. No nie?

A Ježiš odpovedal a riekol im:Blúdite,pretože neznáte písem ani moci Božej

A Ježiš odpovedal a riekol im:Blúdite,pretože neznáte písem ani moci Božej,lebo pri zmŕtvychvstaní  nebudú sa ani ženiť,ani vydávať,ale budú ako anjeli Boží v nebi.A o zmŕtvychvstaní z mŕtvych,či ste nečítali,čo vám je povedané od Boha,ktorý povedal:Ja som Boh Abrahámov,Izákov a Jakobov?Boh nie je Bohom mŕtvych,ale živých.A keď to počuli zástupy,žasli nad jeho učením.Mat 22.29-33

nedeľa 4. septembra 2011

Toho dňa pristúpili k nemu sadúcejovia,ktorí hovoria,že nieto zmŕtvychstania,

a opýtali sa ho a riekli:Učiteľu,Mojžiš povedal:Keby niekto zomrel nemajúc deti,nech si jeho brat vezme švagrovským právom jeho ženu,a vzbudí svojmu bratovi semeno.Nuž bolo u nás sedem bratov,a prvý oženiac sa zomrel a pretože nemal semena,zanechal svoju ženu svojmu bratovi.Tak podobne druhý aj tretí, až do siedmeho.A naposledy po všetkých zomrela i žena.Pri zmŕtvychstaní,tedy,ktorého ženou bude,keď že ju mali všetci siedmi?Mat 22.23-28

sobota 3. septembra 2011

Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal:Čo ma pokúšate pokrytci?Ukážte mi

daňový peniaz!A oni mu doniesli denár.A povedal im.Čí  je tento obraz a nápis?A riekli mu:Cisárov.Vtedy im povedal..Tedy dajte,čo je cisárovo cisárovi,a čo je Božie,Bohu.A keď to počuli,zadivili sa a zanechajúc ho odišli.Mat.22.18-22

piatok 2. septembra 2011

Vtedy odišli farizeova a radili sa ako by ho lapili v reči.A poslali k nemu

svojich učeníkov s herodiánmi ,ktorí mu povedali:Učiteľu,vieme,že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho,lebo nehladíš na osobu ľudí,povedz nám teda,čo sa tebe zdá,či sa má dať cisárovi daň a či nie?Mat.22.15-17

štvrtok 1. septembra 2011

chemoterapia-článok








Eduard Piovarči

  Jedinú slobodu, ktorú bojovník má, je sloboda byť dokonalým... (Juan Matus, Mexická Sonora 1968)
Pridať k obľúbeným Pošli ja e-mail




Neúčinnosť chemoterapie? Liiečenie alebo genocída?

PridalText


aragonit Poslať správu
Eduard Piovarči
Neúčinnosť chemoterapie? Liiečenie alebo genocída? 898 dní staré 17.03.2009 07:53:35 Citácia Oznámiť spam“Svet je nebezpečným miestom nie preto, že máme ľudí, ktorí páchajú zlo, ale preto, lebo máme ľudí, ktorí sa tomu nečinne prizerajú.”
Albert Einsten

Liečba alebo genocída?

rubrika: zem a vesmír 2009




Onkologickí lekári svojích pacientov vábia na chemoterapiu presviedčaním, že tá má veľký úspech a že nádej na vyliečenie je vysoká. Veda však hovorí niečo úplne iné. Výsledky 14-ročného výskumu odhalili šokujúce závery, ktoré uvádzajú, že: “Celkový prínos liečebnej a adjuvantnej cytotoxickej chemoterapie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou je 2,3% v Austrálii a 2,1% v USA.” Ako to teda je?

Len naša “liečba”, nič iné
V prípade, že vám diagnostikujú rakovinu, bezpochyby vám v krátkom čase lekári oznámia, že musíte podstúpiť operáciu, chemoterapiu, rádioterapiu, hormonálnu terapiu a pod. Tieto sú podľa ortodoxnej onkológie jedinými “potvrdenými” možnosťami a jedinou možnou cestou. Všetky ostatné cesty (Metabolická medicína, Ortomolekulárna medicína, Tradičná čínska medicína, Indická medicína alebo inak Ayurvéda, spolu s tisíckami protirakovinových bylín a pod.) sú podľa nich “nepotvrdené gebuziny” (toto je len jedno autentické vyjadrenie slovenského odborníka – onkológa), šarlatánstvo a hókusy-pókusy. Podobnými informáciami nás občas (a v súčasnosti viac než len občas) bombardujú aj mnohé médiá, ktoré sú za šírenie takýchto správ bohato odmeňované.

Tieto myšlienky sú šírené, propagované a vštepované ľuďom po celom svete, vrátane rozvojových krajín (a v mnohých týchto krajinách je omnoho menší výskyt rakoviny, ktorá je úspešne liečená prírodnou cestou). Dr. David Brownstein vo svojej knihe: “Ako sa vyhnúť rakovine prsníka”, napísal: “Farmaceutické spoločnosti sa nás silou-mocou snažia presvedčiť, že liek na rakovinu je v jedinej “magickej guľôčke”, ktorú sa len oni všemožne snažia nájsť. To sa ale nikdy nestane.”
Čítajúc nespočetné knihy, žurnály a výskumné práce o liečbe rakoviny ostávam nič viac a nič menej ako sklamaný. Veľa sa píše o nebezpečnej kombinácii chemoterapeutických látok a o tom, že jedna je trochu menej toxická ako tá druhá alebo tá predošlá.

Nakoniec sú vykrikované výsledky typu “štatisticky vyznamné”, výsledky, ktoré nemajú nič na svete spoločné s uzdravením z rakoviny, prežitia alebo skvalitnenia života. Žiaľ, aj napriek tomu väčšina z tých, na farmaceuticko-sponzorovaných prednáškach vysoko “vzdelaných”(??) odborníkov, ktorým sa v zúfalstve a so smrťou pred očami dávame do rúk, nevybočuje z tej starej ortodoxnej cesty, čím nám berú všetku našu nádej, v prospech splnenia ich záujmov (finančných, kariérnych, akademických, osobných…). Ich názory a vidiny sú tak dogmatické a tvrdo usadené ako betón. Rozlišné názory iných (lekárov i nelekárov) nie sú tolerované a sú valcované trestajúcou a pomstychtivou päsťou onkológie tak, že takíto lekári sú diskreditovaní a pacienti odmietaní a vysmievaní.

Chvalabohu, aj napriek tomu nebo nie je zatiahnuté stále. Občas sa možno až kdesi na kraji sveta nájdu odvážni individuáli či skupiny, ktoré sa opovážia vzoprieť systému a urobiť veci, ktoré iní vo svojej zbabelosti nikdy nedokážu. Opýtajte sa týchto zbabelcov, svojich doktorov na rovinu: “Pán doktor, ako chemoterapia prispeje k môjmu vyliečeniu?” Akú odpoveď dostanete?
“Ó, máte 50% nádej. Ak nepôjdete na chemoterapiu, o tri-štyri mesiace umriete.”

Alebo dokonca, “S chemoterapiou máte 90% nádej.”
Nedajte sa oklamať a zavádzať. Opýtajte sa, čo presne znamená nádej? Nádej vyliečenia sa z rakoviny alebo nádej na umretie z liečby? Nestráňte sa to opýtať aj keby ste mali riskovať, že vás doktor vynesie von z ordinácie. Je lepšie byť vyneseným z ordinácie, ako byť vyneseným z tohto sveta.

Ak čakáte pozitívnu, dávno pripravenú a v peknom balíku zabalenú odpoveď, onkológ vám ju s radosťou poskytne. Avšak, takáto odpoveď môže skôr, či neskôr znamenať veľké sklamanie. V živote nič neprichádza len tak ľahko, samo od seba, bez snaženia. Ak chcete veci robiť správne, musíte na tom popracovať, aby ste vedeli, ao ich správne robiť. Hodiť sa do rúk starej a podvodnej onkológie, je nič iné, ako fatálna nezodpovednosť, a určite nie snaha robiť veci správne.
Takže, chcete vedieť vedecký fakt o tom, ako presne a skutočne prispieva chemoterapia k vyliečeniu rakoviny???

Ak chcete vedieť pravdu, prečítajte si odborný článok “The contribution of cytotoxic chemotherapy to 5-year survival in adult malignancies.” (Podiel cytotoxickej chemoterapie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou) Závery tejto štúdie sú odpoveďou na otázku, ktorú pacienti s rakovinou hľadali už od čias, kedy bola chemoterapia uvedená na medicínsky trh. Čakali odpoveď presne na otázku, “Aký má chemoterapia podiel na prežití pacienta.

Tromi autormi práce sú: (1) Graeme Morgan, asociovaný profesor rádioterapie v Royal North Shore Hospital v Sydney; (2) Robyn Ward, špecialistka klinickej onkológie a asociovaná profesorka medicíny v St Vincent’s Hospital v Sydney. Je tiež členkou poradného tímu pre úžitky farmakologických liekov; (3) Michael Barton, riaditeľ tímu pre výskum rakoviny v inštitúte Liverpool Health Service v Sydney.

Bezpochyby, títo výskumníci sú profesionálmi značnej reputácie. Vedia, čo hovoria. Ich názor je omnoho cennejší ako názor akéhokoľvek zaujatého lekára, ktorého stretnete na chodbách farmaceutizmom sponzorovanej onkológie. Svoju prácu zverejnili v Journal of Clinical Oncology Volume 16, Issue 8, December 2004, pages 549-560, ktorý je známym a značne rešpektovaným odborným žurnálom. Nejestvuje najmenší dôvod, prečo by sme (ja, vy a aj lekári) mohli mať pochybnosti o kredibilite a platnosti záverov ich výskumu.

Prečo vlastne publikovali takúto prácu?
Profesor Morgan v austrálskej televízii povedal: “Boli sme chorí a unavení z neustáleho vychvaľovania nových sľubných chemoterapií, ktoré sa nakoniec ukázali byť nanič. Môj osobný dôvod, prečo som s výskumom začal, bolo ukázať svetu, že počas toľkých rokov onkológia nedospela k žiadnym pokrokom v prežití, a ak áno, tak tie pokroky boli absolútne mizerné, a to aj napriek novej chémii, novým kombináciám, transplantáciám kostnej drene a podobne.”
Albert Einsten raz povedal: “Svet je nebezpečným miestom nie preto, že máme ľudí, ktorí páchajú zlo, ale preto, lebo máme ľudí, ktorí sa tomu nečinne prizerajú.” Svet má ale šťastie, že má ľudí, ako je profesor Morgan a jeho kolegovia, ktorí sa neboja prehovoriť. Patrí im všetka česť.

Je na tejto štúdii niečo zlé?
Nie je nič, čo by bolo chybné na metodológii výskumu, na analýze a na vyvodzovaní záverov. Práca sa zakladala na dátach z náhodne kontrolovaných výskumov (RCT – randomised-controlled trials, čo je zlatým štandardom výskumu) publikovaných od 1. januára 1990 do 1. januára 2004. Boli tiež použité dáta z austrálskeho a amerického registeru rakovinových ochorení. Sledovaný bol prínos chemoterapie na prežití rakovinových pacientov starších ako 20 rokov, ktorí trpeli 22 hlavnými druhmi rakoviny.
Teda, ak je niečo zlé na spomínanej práci, tak je to akurát to, že vyťahuje na svetlo pravdu o chemoterapii. A pravda veľmi bolí. Autori “nespievali” na tradičnú nôtu onkológie. A to je ten rozdiel (a zlo!).

Čo vlastne výskum ukázal?
Najviac šokujúce sú závery, ktoré uvádzajú, že: “Celkový prínos liečebnej a adjuvantnej cytotoxickej chemoterapie na 5-ročnom prežití dospelých s rakovinou je 2,3% v Austrálii a 2,1% v USA.” Nech vám ani na um nezíde, žeby na Slovensku mohlo byť to percento vyššie. Sedliacky povedané, chemoterapie prispievajú k 5-ročnému prežitiu v priemere nie viac ako troma percentami.

Každý pacient by iste rád vedel skutočný fakt ohľadom účinku chemoterapie predtým, ako na ňu dá súhlas (často vynútený, znásilnený súhlas). Žiaľ, pravdivú odpoveď od lekára NIKDY nedostane. A ak sa pacient priveľa pýta, je vynesený z ordinácie von.
Iný profesor onkológie Michael Boyer sa vyjadril, že: “2,3% prínos chemoterapie je diskutabilný. Osobne si myslím, že sa to číslo môže pohybovať až okolo 5-6%. Tak či tak, klamať do očí ťažko chorým ľuďom o 50-60% úspešnosti chemoterapie je neľudské.”
Aj keby podľa profesora Boyera bola úspešnosť 6%, aký rozdiel je to pre pacienta? Ak poviete pacientom, že chemoterapia mu dá 3 alebo 6-percentnú nádej na prežitie, väčšina bez meškania utečie z ordinácie a nikdy viac sa neukáže.

Avšak pre MÚDrych entuziastov, štatistov a výskumníkov, 2,3% a 6% je štatistický rozdiel. Dáta si predsa môžu prispôsobiť tak, aby lahodili pacientovi. “Ak pôjdete na chemoterapiu X, máte 2% nádej, ak pôjdete na chemoterapiu Y, máte 4% nádej. Chemoterapia Y je 100% úspešnejšia.” A biedny pacient sa teší. To je presne spôsob, akým nám múdri a vzdelaní mažú med na ústa.

Aký je teda verdikt?
Životne dôležitou otázkou teda je, či podstúpite vysokotoxickú chemoterapiu vediac, že máte 3 alebo 6-percentnú nádej? Ak si vážite život, azda sa rozhodnete správne.

A čo robíme na Slovensku s touto novou (2004) pravdou?
Aj keď v Austrálii, odkiaľ štúdia pochádza, bolo kvôli výsledkom veľký rozruch, zdá sa, že pánov doktorov na Slovensku a v Čechách veci nijako obzvlášť netrápia a naďalej s navonok čistým svedomím lejú do ľudí chemoterapie a klamú o ich vysokej úspešnosti. Vedecká pravda o chemoterapii (a napríklad aj o nebezpečí mamografie) je známa už najmenej štyry roky. Napriek tomu žiadny z onkologických zdriadení, ako NOÚ sa nijako neunúva národu tú pravdu predstaviť.

O to sa nesnažia ani takzvané charity, ako Liga proti rakovine, ktoré rok čo rok vábia od ľudí peniažky, ktoré vraj majú pomôcť pacientom s rakovinou. Kam idú všetky tie naše peniaze, si neopovážime ani len pomyslieť. Čo si však nielen myslíme, ale sa priamo aj pýtame, je, prečo nepovedia pacientom úplnú pravdu, na základe ktorej by sa mohli slobodne a uvedomelo rozhodnúť, ako ďalej. Prečo musí byť pravda skrývaná za múrmi ich ustanovizní a opakovane pochovávaná, a spolu s pravdou pochovavané zástupy pacientov, ktorých nevedomosť pripravila o nádej na vyliečenie a o život?





Kampaň za pravduv medicíne
Iné články o chemoterapii
Dať či nedať sa zničiť chemoterapiou
http://www.prop.sk/liecba.html


Dať či nedať sa zničiť chemoterapiou?

Mnohí sa na nás obraciate s prosbou o pomoc pri mnohých ochoreniach, od ľahkých, až po tie najzávažnejšie, ako napríklad rakovina. Je veľmi neľahké snažiť sa pomôcť ľuďom s touto chorobou a obzvlášť je to ťažké keď nás požiadate o pomoc a rady už v poslednom štádiu rakoviny, zničení toxickými chemoterapiami, ktoré pri väčšine rakovinových ochorení nemajú opodstatnenie a ani opravdivú vedeckú podporu. Je tiež mnoho z vás, ktorým bola práve rakovina zistená a neviete sa rozhodnúť, či chemoterapiu podstúpiť, alebo nie. Hoci rozhodnúť sa nemôžeme za vás, radi vám predstavíme náš postoj.

Naše stanovisko je následovné.

Chemoterapie sú nebezpečnými toxickými látkami, ktoré okrem pokusu zničiť rakovinové bunky, ničia aj zdravé a intoxikujú celé telo.

Je neľahké napraviť celkový stav organizmu po absolvovaní chemoterapie. Je dokázane, že nežiadúce prejavy chemoterapie sa môžu a často aj vyskytujú až po 20 rokoch, ak mal pacient to šťastie prežiť.

Riziko neúspechu liečby a úmrtia pri chemoterapii alebo bezprostredne či neskôr po nej je omnoho vyššie ako úžitok z nej.
Je neľahké zvrátiť poškodenie tela chemoterapiou po následnom rozhodnutí sa pre alternatívnu liečbu. Vyžaduje si to veľa námahy, odhodlanosti a v neposlednom rade peňazí na mnohé výživové a hlavne detoxikačné doplnky.

Najväčší úspech má chemoterapeutická liečba pri liečení nesolídnych rakovín, hlavne Hodgkinov, non-Hodgkinov Lymfóm (ktoré je však možné najmenej rovnako úspešne liečiť neortodoxnou medicínou) a leukémie (hlavne neplesňového charakteru a akútne).

Čo sa týka ostatných rakovín, účinnosť chemoterapií je zanedbateľne nízka. Jasne a zreteľne o tom píše štúdia (ktorá nebola nikdy publikovná verejnosti!) v renomovanom onkologickom časopise Clinical Oncology, kde autori priznávajú len 2,1 až 2.3 % úspešnosť chemoterapií pri 5 ročnom prežití dospelého onkologického pacienta so zhubnými nádormi. Citujem:

“A recent study claimed that the overall contribution of chemotherapy to 5 year survival in adult malignancies is estimated at 2.3% in data from Australia and 2.1% in data from the USA (see Morgan G et al, the Contribution of Cytotoxic Chemotherapy to 5 Year Survival in Adult Malignancies. Clinical Oncology (2004) 16:549-560.”

Čo to teda znamená?
Ak pacient má štastie a prežije 5 rokov, chemoterapia má na tom nie viac ako len 2,3 % podiel, čo je takmer žiadny podiel. Znamená to tiež to, že pacienti, ktorí nepodstúpia absolútne žiadnu inú liečbu (ani alternatívnu), majú rovnakú nádej na prežitie 5 rokov ako pacienti s chemoterapiou, avšak s tým rozdielom, že pacienti bez chmoterapie nie sú vystavení ťažkým vedľajším účinkom chémie. Samozrejme, pacient, ktorý odmietne chemoterapiu a lieči na prírodnou medicínou, má omnoho vyššiu nádej na prežitie a uzdravenie. Záleží to predovšetkým od odhodlania pacienta. Znamená to tiež aj to, že ak vám onkológovia mažú ústa medom slovami, že „len my vás vyliečime, naša liečba je najlepšia“ a pod., podlo klamú, či už vedome alebo nevedome.

To, že pacienti, ktorí sa neliečia nijako, zvyčajne prežijú dlhšie ako pacienti liečení konvenčnou onkológiou už potvrdilo nemálo svetoznámych onkológov, hlavne tých na dôchodku, ktorí si môžu dovoliť tieto veci hovoriť. Podobné vyslovil aj Francuzsky onkolôg, profesor Georges Mathé.

Táto štúdia nie je jedinou. Prečo sa podobné odborné onkologické štúdie ako hore spomenutá nedostávajú na verejnosť? Odpoveď je viac než jednoduchá, aj keď sa mnohým môže zdať neuveriteľná. Je to vďaka korporačným, farmaceutickým politickým a ekonomickým záujmom. Chemoterapie sú vysoko výnosný a atraktívny obchod a pacient v žiadnom prípade nie e ten, kto z má chemoterapie úžitok.
Veríme, že sme upozornením na tieto fakty pomohli k Vášmu slobodnému, uvedomelému a logickému rozhodnutiu.
http://www.badatel.sk/index.php?option=com_content





























































































































A tí sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých,ktorých našli,zlých i bobrých,

a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi.Ale keď prišiel kráľ podívať sa na hodovníkov,videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom,a povedal mu:Priateľu,ako si sem vošiel,nemajúc svadobného rúcha?A on zanemel.Vtedy povedal kráľ posluhovačom.Zviažte mu ruky aj nohy a vezmite ho a vyhoďte do vonkajšej tmy.!Tam bude plač a škrípanie zubami.Lebo je mnoho povolaných,ale málo vyvolených.Mat 22.10-14